Napriek čerpaniu obrovských zdrojov zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov na projekty informatizácie v uplynulých rokoch, sme nezaznamenali výrazný progres v poskytovaní užitočných elektronických služieb pre širokú verejnosť.
Pre občana kľúčové ciele deklarované v roku 2008, ako napríklad “Jedenkrát a dosť” či “Služby riadené udalosťami - proaktívne služby”, sa vôbec nedosiahli. Naopak, sme svedkami toho, že IT projekty vo verejnej správe dlhodobo trpia chronickými problémami. Ich výstupy sú laickou i odbornou verejnosťou často vnímané ako ťažko použiteľné, nekvalitné a predražené. Dnes je zrejmé, že len na údržbu vzniknutých informačných systémov bude musieť štát alokovať ďalšie obrovské zdroje, ktoré odhadujeme až na 500 miliónov eur v najbližších piatich rokoch. Prebiehajúca marketingová kampaň končiaceho programového obdobia len odvádza pozornosť od kľúčových problémov. V súčasnosti sa taktiež pripravuje nový operačný program (OPII), na ktorého realizáciu štát preinvestuje ďalších 800 miliónov eur do roku 2020.
Kľúčové rozhodnutia o smerovaní informatizácie verejnej správy sa dnes častokrát robia v úzkom kruhu ľudí za zatvorenými dverami, tam kde nemusia rozhodovať odborné argumenty a verejný záujem ostáva nevypočutý.
K participácii odbornej verejnosti sa nepristupuje systematicky, naopak kladú sa jej zbytočné prekážky vo forme certifikátov a povinných členstiev v pracovných skupinách, kde proti ich dobrovoľníctvu stoja profesionálni lobisti a platení úradníci. Vznikajú tak zadania pre projekty, ktoré občanovi neposkytujú adekvátnu pridanú hodnotu, alebo nie sú v súlade s princípmi informatizácie verejnej správy. Navrhujeme, aby sa všetky zásadné rozhodnutia prijímali transparentne a až po diskusii so širokou odbornou verejnosťou. Od tejto verejnej odbornej diskusie a kontroly si sľubujeme skvalitnenie procesu identifikácie potrebných služieb, jasnejšiu špecifikáciu ich funkcionality, transparentnosť obstarávania a priebežnú kontrolu dodávky. Skutočná participácia začína pri definovaní koncepcií a projektov. Je oneskorené vyjadrovať sa až k hotovým podkladom v čase, keď je minimálny priestor na hlbšie zmeny.
Navrhujeme zvýšenie miery participácie širokej odbornej verejnosti pri tvorbe kľúčových dokumentov - Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, reformných zámerov a zadaní IT projektov, ktoré nutne prispeje k zvýšeniu ich kvality a prispeje k zvýšeniu ich opodstatnenosti v očiach verejnosti.
Zdá sa, že štát pri informatizácii zabudol na občana, ktorému má primárne slúžiť. Budujú sa základné registre a agendové systémy, ktoré nemenia dnes už zastarané a neefektívne procesy papierového sveta.
Štát by mal prioritne vytvárať podmienky pre vznik nových typov služieb, nielen riešiť svoje interné problémy zastaralým spôsobom, za naše peniaze. Je nevyhnutné, aby sa stalo zásadou, že nové digitálne platformy budú efektívne riešiť skutočné potreby občanov. Takéto služby musia spĺňať kritériá 21. storočia, teda také, ktoré sú dnes úplne bežné v iných progresívnych krajnách a v komerčnom sektore. Minimálnym štandardom sa musí stať kvalifikované testovanie použiteľnosti, bezchybná funkčnosť na mobilných zariadeniach a sledovanie metrík, ktoré odrážajú skutočnú kvalitu služby pre koncového používateľa - (napríklad dĺžka čakacej doby) a poskytujú tak relevantné dáta pre ďalší rozvoj v prospech občanov.
Navrhujeme zavedenie verejného alfa-testovania projektov a prototypov, ktoré vytvorí tlak na kvalitu vo fázach, ktoré ešte umožňujú zásadnejšie zásahy do smerovania projektov. Tento krok pomôže štátu vyrovnať sa s dlhodobým nedostatkom odbornej expertízy na strane verejnej správy a pomôže v rozhodovaní sa o akceptácii dodávok.
V IT sektore verejnej správy sa plytvá európskymi aj národnými zdrojmi, ktoré chýbajú v iných oblastiach našej spoločnosti ako zdravotníctvo a školstvo.
Obstarávajú sa mega-projekty s rozpočtami v desiatkach miliónov eur, ktoré sú príliš komplexné, na to aby uspeli, no zároveň príliš veľké na to, aby sa priznal ich neúspech. Cez netransparentné dodatky k zmluvám sa nakupujú často nepotrebné licencie, zariadenia a služby, cez komplikované obstarávacie kritériá sa brzdí konkurencia, ktorá by tlačila na kvalitu a ceny. Obrovské zdroje sa nalievajú do systému, ktorý priamo v rámci IT sektora dostal nelichotivé pomenovanie - “IT kartel”. Zásadne potrebujeme zmeniť spôsob, akým štát nakupuje tovary a služby v IT. Táto oblasť je zložitá a pri nejasných zadaniach a meniacich sa podmienkach počas projektu nemôžeme používať rovnaké spôsoby obstarávania ako na nákup kancelárskych potrieb alebo stavebné investície. Potrebujeme nájsť spôsoby, ktoré výrazne zvýšia konkurenciu a tlak na kvalitu výstupov, potrebujeme, aby štátne IT projekty obstáli v hodnotení “value for money”.
Navrhujeme predovšetkým v zavedenie štandardov pre nákup štátneho IT, ktoré budú slúžiť ako rozšírenie dnes platnej legislatívy pre verejné obstarávanie, poctivých analýzach nákladov a prínosov každého projektu, otvorení štátneho IT Open Source technológiám a vytvorení podmienok pre zapojenie malých a stredných podnikateľov do obstarávaní štátnych IT zákaziek (napr. formou rozdelenia projektov na menšie časti).
Štát dlhodobo trpí na nedostatočné ľudské kapacity pre riadenie IT, keďže nedokáže platovo konkurovať súkromnému sektoru.
Výsledkom je nevyvážený stav, v ktorom štátni úradníci vo vzťahu k dodávateľom často ťahajú za kratší koniec. Je neprijateľné, aby za týchto podmienok rozhodovali o stovkách miliónov eur z našich daní. Profesionálne štandardy a postupy pre riadenie IT služieb na strane štátu musíme uplatňovať v každodennej praxi, nielen na papieri. Rovnako potrebujeme jasný záväzok IT dodávateľov, že chcú podporovať a presadzovať profesionalitu v obchodovaní so štátom. Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR majú mandát na presadzovanie agendy lepšieho riadenia IT. Potrebujeme, aby ho začali aktívnejšie využívať s ohľadom na maximalizáciu verejného záujmu.
Riešenie vidíme vo viacerých rovinách. Na jednej strane je to posun od monitorovania smerom k aktívnemu plánovaniu a riadeniu IT projektov. To zahŕňa lepšie rozfázovanie projektov, iteratívny “agile” prístup, aktívnejšie vstupovanie do kľúčových kontrolných bodov (napr. kontrola špecifikácií) a včasné riadenie všetkých závislostí. V oblasti vzťahov s dodávateľmi potrebujeme, aby sa zaviedli etické štandardy pre obchodovanie so štátom v oblasti IT služieb. Podobné snahy tu už v minulosti boli. Teraz potrebujeme, aby sa takéto záväzky aj verejne kontrolovali a vynucovali. S tým súvisí aj zavedenie nezávislej kontroly a merania prínosu IT riešení pre štát a pre občana. Vidíme veľký priestor pre aktívnejšie zapojenie organizácii ako NKÚ alebo IFP a ponúkame v tejto oblasti pomocnú ruku. V neposlednom rade potrebujeme posilniť a profesionalizovať ľudské kapacity pre riadenie IT na strane štátu ako súčasť reformy štátnej služby.